Franz Kafka

                    i.        Životopis a tvorba


          zo židovskej rodiny


          venoval sa právu -donútil ho k tomu otec -získa doktorát práva


          chcel opustiť Prahu, ale nikdy to nedokázal, lebo ju mal priveľmi rád


          zomiera na tuberkulózu


          najväčší vplyv mal na neho otec -jeho „výchovné metódy“ zapríčinili to, čo sa z Kafku stalo -psychicky ho týral -kvôli tomu sa v ich vzťahu vytvorila priepasť a nemohli sa zblížiť „Tvojimi najúčinnejšími rétorickými prostriedkami pri výchove, ktoré aspoň pri mne nikdy nezlyhali, boli nadávky vyhrážky, irónia, zlostný smiech a -napodiv- bedákanie nad vlastným osudom.“


          nikdy otcovi nedokázal odporovať -cíti sa za svoju neschopnosť vinný, pohŕda sám sebou


          chápal by otcove príkazy, ale sám otec ich nikdy nedodržiaval „Stal si sa pre mňa takou záhadou, ako všetci tyrani, ktorých právo sa zakladá na ich osobnosti, ale nie na myslení.“


          sebapodceňovanie a strata dôvery k vlastnému konaniu; strach z otca, neistota, nedôvera, túži po pochopení „Stratil som dôveru k vlastnému konaniu. V ničom som si nebo istý, o všetkom som pochyboval. Čím som bol starší, tým viac sa nazbieralo vecí, na ktorých si mi mohol dokazovať, aký som bezvýznamný.“


          „Niekedy sa stalo aj to, že si na nejakú vec nemal nijaký názor, a vtedy museli byť všetky ostatné názory, aké sa v súvislosti s tou vecou vôbec mohli vyskytnúť, nesprávne. Nadával si napríklad na Čechov, potom na Nemcov, Židov, no nielen výberovo, ale z každého hľadiska, takže nakoniec neostával nikto iný okrem Teba.“


          uzavrel sa pred ostatnými a vytvoril si svoj vlastný svet


          pochopenie nenašiel ani u matky -bola citlivá, ale podriadená otcovi


          keď sa dostal do spoločnosti, mal strach sa otvoriť -nedokázal sa prispôsobiť, uvolniť


          myslel si, že to manželstvom vyrieši -bol viackrát zasnúbený, ale vždy to stroskotalo -chcel sa oženiť kvôli otcovi, ale paradoxne kvôli nemu to nedokázal


          aj napriek všetkým týmto pocitom dokázal veriť v právo a spravodlivosť, v Boha…


          neurotik -písal v akýchsi zápaloch


          Milena Jesenská -jediná chápala, o chce povedať -jeho vízie, jeho démonov


          smrť bola pre neho akýmsi vykúpením


          svoje vlastné diela pokladal za podpriemerné, nedokonalé -nechcel ich ani publikovať


          Max Brod -Kafkov priateľ, vďaka ktorému sa zachovali jeho diela „Kafkův spolužák mluví výstižně o „skleněné stěně“, která Kafku dělila od světa. Zařizuje sa vnitřní svět, vnější se pokládá jen za hromadu materálu.“


          medzivojnová literatúra -položil základy existencializmu, aliteratúre -on sám je nezaraditeľný


          v dielach je výrazná absurdnosť, ale i autobiografickosť -jeho postavy sú osamotené


          poviedky Ortel, Proměna, V kurném táboře


          tri nedokončené romány Zámek, Proces, Amerika


          korešpondencia Dopis otci


          predznamenal existencializmus, absurdnú prózu a surrealizmus


          purizmus jazyka -snaha o čo najjednoduchší jazyk bez umeleckých prostriedkov k priamemu zobrazeniu

                  ii.        Proměna


          hlavný hrdina -Řehoř (Gregor) Samsa -obchodný cestujúci, jediný živiteľ rodiny


          Raz ráno sa zobudí a zistí, že sa zmenil na veľkého odpudzujúceho chrobáka. Najskôr ho trápia otázky, či stihne vlak a či ho šéf nevyhodí. Keď ho uvidí rodina, zhrozená ho zaženie do izby. Ostáva tam uzavretý a jediný styk so svetom udržiava cez sestru, ktorá mu nosí jedlo. Jeho cítenie sa mení, ale i tak je ešte stáe ľudský. Pri jednom konflikte do neho otec hodí jablko, to sa v ňom zakliesni a spôsobí infekciu. Nakoniec zomiera. Správu o jeho smrti prijíma rodina s úľavou a ide na prechádzku.


          hmyzia poviedka, zvieracia novela


          strohý nezúčastnený jazyk bez akýchkoľvek umeleckých prostriedkov


          autor sa spolieha na moc jednoduchého slova


          detailné opisy situácií


          kulminačný bod poviedky (zlom) -roztržka s jablkami


          čierna groteska; začína in medias res,


          kombinácia reálnych prvkov s fantastickými -absurdita

                iii.        Vzťah k téze


          dôvod premeny: mohol by ním byť vnútorný pocit autora, ktorý sa nedokázal prispôsobiť spoločnosti


          jeho pocity sa materializovali do podoby chrobáka


          jeho prvými starosťami po premene bol včasný príchod do práce (živil rodinu) -neschopnosť vzoprieť sa, urobiť to, čo ja chcem -stále tá istá stereotypná práca


          osamotenosť človeka v spoločnosti -podľa Kafku, človek je určený k samote


          premena =odcudzenie (aj keď sestra bola jedinou, ktorá sa o neho starala, bola iniciátorkou, aby sa ho zbavili)


          Řehoř Samsa


          stará sa o rodinu, má ju rád a rád sa pre ňu obetuje


          nedokáže sa vzoprieť a povedať, aby i ostatní zarábali a prispeli peniazmi


          aj keď je chrobák -bojí sa o rodinu, cíti sa vinný, že im nemôže pomôcť a je im na ťarchu „…prozatím se musí chovat klidně a trpělivostí a všestrannými ohledy pomoci rodině snášet nesnáze, které jí v svém nynějším stavu nutně bude púsobit.“


          chce komunikovať s rodinou, ale oni sa o to nesnažia


          verí, že ho budú brať takého, aký bol


          berie na nich jedlo, vždy, keď donesú jedlo, alebo upratujú, schová sa, aby ho nevideli


          smrť je pre neho vykúpením


          rodinu z ničoho neviní „Na rodinu vzpomínal s dojetím a láskou. O tom, že musí zmizet, byl presvědčen pokud možno ješte pevněji než sestra.“


          vzťahy rodiny k Řehořovi pred a po premene


          berú Gregora ako živiteľa rodiny -je to pre nich už samozrejmosť -zvykli si na to


          až po premene si všimnú, že bol iný


          po premene s ním pretrhnú všetky kontakty -nechávajú to len na sestre


          uzavrú sa pred ním namiesto toho, aby ho ľutovali, otvorili sa mu a pomohli „naprostá beznaděj a pomyšlení, že ji postihlo takové neštěstí jako nikoho druhého mezi příbuzynými a známymi.“


          otec ho zaženie späť do izby- nechce ho v byte; matke sa zdá odporný, odpudzujúci


          Kafka ukazuje slabú matku (takú akú mal i on sám), ktorá en omdlieva, plače a stráni sa syna


          rodičia cítia ľútosť, ale nie nad ním, ale nad sebou


          berú ho ako „tohle“ a i ako syna -kŕmia ho odpadkami, nekomunikujú s ním


          nerozumeli mu počas života a nerozumejú mu ani ako chrobákovi -počujú len piskľavé zvuky


          z jeho izby urobili skladisko starých nepotrebných vecí


          sestra, ktorú kedysi veľmi podporoval a mal ju rád, sa ho chce zbaviť, aby „sa im žilo lepšie“


          myslia len na seba, neberú ohľad na Gregora -on im je príťažou


          oni „ťažko pracujú a potrebujú kľud“


          svojím zjavom odplašuje nádejných nájomníkov -chcú sa „toho“ zbaviť -„veď Řehoř by odišiel sám“


          otec mu v konečnom dôsledku privodil smrť -hádzal po ňom jablká, jedno sa v ňom zakliesnilo, začalo hniť a spôsobilo infekciu


          „…vyvalila oči, zahvízdala, dlouho však nemeškala, nýbrž prudce otevřela dveře do ložnice a hlasitě zavolala do tmy: Pojďte se podívat, ono to chcíplo; leží to tam dočista chcíplé!“


          absurdný koniec -on zomrie, rodina je šťastná; idú sa poprechádzať do krásneho slnečného dňa, rozmýšľajú nad budúcnosťou -egoizmus, sebectvo, spokojnosť so smrťou „ „Nuže, teď můžeme poděkovat Pánubohu.“ Pokřižoval se a všechny tři ženy to udělaly po něm.“