Joseph Heller

                    i.        Životopis a tvorba


          celá tvorba poznačená obdobím vojny


          bolo mu vyčítané, že je proti americký


          Hlava XXII, Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo, Nebolo mi do smiechu, Záverečná


          americká spoločnosť, vojnová problematika, židovská problematika


          americká literatúra po 2.sv.v -nepatrí do špecifického smeru

                  ii.        Hlava XXII


          apokalyptické majstrovské dielo


          „Vojna vo vojne“ – skutočným nepriateľom pre vojaka neboli Nemci, ale ich vlastní nadriadení, byrokraticko-militaristický aparát, ktorý škatuľkuje a kontroluje život jednotlivca – obyčajného vojaka do najmenších podrobností, vojak nie je človekom, nadriadení s ním manipulujú


          Príbeh sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny , po obsadení Južného Talianska Spojencami. Na malom ostrove Pianose , ktorý leží v Stredozemnom mori (ostrov v skutočnosti neexistuje), je letecká základňa . Odtiaľto štartujú posádky lietadiel, ktoré bombardujú nemecké pozície v severnom Taliansku.


          nie klasický román, autorovi nešlo o opis reality, dôležitejší bol spôsob podania


          42 kapitol, pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých epizód ( jedna je o „Večnom meste“ – Ríme)


          mozaika osudov vojakov a motívov


          chronológia narušená, prelínanie časových rovín a motívov – zvýraznenie chaosu


          využíva paradoxyTento špinavý dedo pripomínal Natelymu jeho otca, lebo sa mu v ničom nepodobal“, satiru a iróniu čím zdôrazňuje absurdnosť celého príbehu

                iii.        Vzťah k téze


          Yossarian:


          uvedomuje si svoje bezvýchodiskové postavenie v tupej vojenskej mašinérii, keď sa neprihliada na ľudí , ale iba na plnenie príkazov


          nadriadení ho pokladali za blázna, pretože (po psychiatrickom vyšetrení): „Máte chorobnú averziu k umieraniu. Pravdepodobne sa odmietate zmieriť s faktom, že ste vo vojne a že každú chvíľu môžete prísť o krk.“


          mal stále pocit, že všetci ho chcú zabiť , a preto chcel odísť , bál sa tam byť, mal pocit, že každé nepriateľské lietadlo mieri len na neho „Yossarianovi hrozilo toľko nebezpečenstiev, že ich ani všetkých nestihol brať do úvahy. Boli tu napríklad Musolini, Hitler, všetci posadnutí myšlienkou zabiť ho.“


          po nálete v Avignone, keď zomrel Snowden, vyhlásil, že už nikdy neoblečie uniformu


          bol proti náletu na dedinu, kde mala byť zbombardovaná celá dedina, a ako sa neskôr zistilo, príčinou bombardovania mala byť pekná snímka z akcie


          on pochyboval, že Hlava XXII existuje


          vyhlásil, že s lietaním skončil a nechcel začať lietať ani keby mal ísť pred súd


          zatkli ho keď bol v Ríme, pretože bol bez priepustky, keď ho policajti priviedli späť na Pianosu , oznámili mu nadriadení, že ho pustia domov ak sa bude správať ako k priateľom ku Cathartovi a Kornovi


          bol v nemocnici, tam pochopil, že zo starej partie je už len on jediný na žive


          nechcel pristúpiť na dohodu s nadriadenými, ale tí mu hrozili poľným súdom ak nebude lietať


          mal možnosti:

a)
        byť priateľom s Cathartom a ostatnými nadriadenými a nemusel by už lietať, to by však znamenalo podriadiť sa nečestným ľuďom, súhlasiť s nimi a zradiť mŕtvych priateľov

b)
       lietať až kým nezomrie, čím by sa vyhol poľnému súdu

c)
        rebelovať a pokračovať v narúšaní morálky a skončiť vo väzení (odsúdiť ho chceli z neschopnosti nad Ferrarou, za čo pred tým dostal medailu, za znásilnenie, za …)

d)
       dezertovať : keďže pochopil, že už ich zo starej partie veľa živých neostalo, cíti sa existenčne ohrozený a vyberá si práve túto možnosť, dezertuje do Švajčiarska , kde je vraj aj Orr: „Vlasti už nebezpečenstvo nehrozí, ale mne áno.“

·
         absurdita


          „Hlave XXII nikto neprešiel cez rozum“ – platilo len pre obyčajných letcov- vojakov, všetko logické sa pre nich stalo nelogickým a to sa potom stalo zaužívanou realitou len kvôli ich nadriadeným


          predpisy a nadradenia, ktoré nikto nikdy nevidel a predsa sa nimi riadili všetci v posádke, mohli sa kedykoľvek meniť ale nikdy nie v prospech vojaka, tieto predpisy opodstatňujú chaos, normou sa stáva absurdita a anomália, zavrhuje sa prejav zdravého rozumu


          vysvetľovalo sa a ospravedlňovalo všetko, kedykoľvek to nadriadeným vyhovovalo


          Cenzúra listov:


          cenzurovať sa musí, ale nikoho z nadriadených nezaujímalo ako sa cenzuruje


          Administratívne omyly:


          Vojak Major Major už od detstva trpel kvôli svojmu menu, ktoré mu dal jeho otec. Keď príde na vojnu ako mladý neskúsený vojak chybou počítača dostáva titul Major. Nikomu nevadí, že nikdy o žiadnom podobnom majorovi nikto nepočul, okamžite mu dajú jednu z vedúcich úloh ,hodnú jeho titulu, stáva sa veliteľom letky.Keďže nemal žiadne skúsenosti bol z toho nešťastný, bál sa vojakov , ktorý chceli od neho vždy nejaké nariadenia. Nemal žiadnu autoritu a chýbalo mu sebavedomie.


          Vydáva predpis , aby nikto nevstúpil do jeho kancelárie , kým je tam a aby sa všetky návštevy, ktoré za ním prídu púšťali do jeho kancelárie , keď tam nie je. Keďže to bol predpis, ktorý vzdal major, nikto z nadriadených sa nepozastavil nad jeho logikou. „Major Major nikoho neprijíma, keď je vo svojej kancelárii.“


          Plukovník Carthart


          karierista, ktorého zaujímalo len to ako sa stať slávnym a dostať sa do časopisu, a preto vymýšľal, možnosti ako sa tam dostať:


          počet náletov: chcel urobiť rekord v počte náletov , a preto ich neustále zvyšoval, i keď v ostatných letkách stačilo mať 40 náletov na to , aby vojaka pustili domov, Cathart počet na Pianose stále zvyšoval a svoju právomoc vysvetľoval Hlavou XXII


          nálet na taliansku dedinu: „O zátarasu vôbec nejde . Plukovník Cathart potrebuje z toho náletu peknú snímku, ktorú by sa nemusel hanbiť poslať hore.“


          dozvedel, že nejaký kapitán sa dostal do časopisu, keď zaviedol modlenie sa pred letom, Cathart sa rozhodol sa ho napodobniť, neskôr však zistil, že by s tým mal veľa problémov, a tak to nechal tak


          túžil sa stať generálom, fajčil cigary so špičkou, lebo veril, že tak vyzerá hrdinskejšie


          Milo Minderbauer


          provianťák, keďže mal veľa dôležitých povinností, nevadilo Cathartovi, že nelieta (aj Cathart mal v syndikáte akcie)


          z vojny si urobí obchod, kšeftuje po celom svete so všetkým a s každým (okrem Rusov), aj s Nemcami


          založil syndikát, ktorý spravoval, v syndikáte mali akcie všetci, vojaci, nadriadenými a nepriatelia, lietadlá sa často využívali na Milov obchod, nie na bojovanie, nikto však nenamietal, veď Milo to robil v prospech syndikátu, jeho heslom bolo „Každý má podiel


          uzavrel s zmluvu s Američanmi o zbombardovaní mosta a s Nemcami o jeho záchrane


          obchod bol nadovšetko: „Záchranné vesty sa nenafúkli, lebo Milo z nich vybral dvojité bombičky s kysličníkom uhličitým, ktoré potreboval na prípravu ľadových koktailov podávaných v dôstojníckom klube. Namiesto bombičiek tam vložil ceduľku s nápisom: Čo prospeje akciovej spoločnosti M &M, prospeje vlasti.“


          s Nemcami uzavrel zmluvu o bombardovaní vlastnej letky, nebol za to nijako zvlášť potrestaný


          Orr


          mal veľa náletov, pretože veľmi chcel ísť domov, keďže lietal viac ako ostatní, vyhlásili ho za blázna, viac už nelietal, veď blázni nemôžu lietať, ale musel ostať na základni, pretože keby chcel ísť domov, dokázal by tak, že už nie je blázon pretože má strach z lietania


          Vzdelávacie krúžky


          nadriadení vyhlásili, že otázky majú dávať iba tí, čo sa nič nepýtajú. A potom krúžky zrušili, pretože na čo by boli krúžky pre tých, čo sa nič nepýtajú


          „Keď sa človek zmieri s absurdnosťou, prestane byť smiešnou a začína ju vnímať ako realitu.“


          autor upozorňuje na to, že ak sa zmierime s absurdnosťou, stanú sa z nás obyčajné bábky, bezradné individuá v rukách iných